old-63622_1280

Neskorá fáza Alzheimerovej choroby

Nehovoríme o tých fázach Alzheimera často, pravdepodobne preto, že postup sa v nich už spomaľuje v porovnaní so skoršími fázami, kedy je náročné správanie väčším problémom. No aj tak, je dôležité, aby ste vedeli čo očakávať počas neskorých fáz Alzheimera a ako poskytnúť optimálnu starostlivosť, keď Alzheimer dosiahne finálnu fázu.

Symptómy neskorej fázy

Aj keď každá osoba s Alzheimerom je jedinečná, väčšina jedincov, ktorých choroba zasiahla prechádza podobnými štádiami. Každé štádium je charakteristické vážnejšími symptómami.

Problémy s trávením v neskorých fázach

Ľudia v neskorých fázach Alzheimera majú zvýšené riziko podvýživy kvôli problémom s jedením a prehĺtaním. Taktiež môžu zažívať zmeny vo fungovaní čriev a močového mechúra, ako napríklad zápchy alebo inkontinencia. Našťastie, existujú stratégie, ktoré môžu vašej milovanej osobe pomôcť jesť a piť bezpečne a zlepšiť pravidelnosť funkcie čriev a močového mechúra.

Zdravotné problémy v neskorých fázach

V záverečných fázach Alzheimera môže spôsobiť vážne riziko telu milovanej osoby to, že je pripútaný k vozíku alebo k posteli. Problémy môžu byť napríklad s pokožkou alebo imunitným systémom. Naučte sa ako bojovať s imobilitou a znížiť riziko vašeho blízkeho na výskyt infekcie.

Kvalita života v neskorých fázach

Je dôležité, aby ste v neskorých fázach uchovali vašu milovanú osobu v pohodlí, ale môže to byť celkom náročné, pretože choroba ovplyvňuje jej schopnosť povedať vám kedy sa cíti pohodlne a kedy naopak nie. Aj tak je dôležité pokračovať v komunikácii a poskytovaní pohodlia tvorením osobného spojenia s milovanou osobou.

Vyrovnávanie sa a predbežný smútok v neskorých fázach

Zatiaľ čo neskoré fázy Alzheimera tvoria mnoho praktických výziev pre opatrovateľa, najťažšia časť opatrovania je riziko vyhovorenia a smútok, ktorý môže opatrovateľ cítiť zatiaľ čo milovaná osoba je ešte stále živá. Naučte sa vyhnúť tomuto vyhoreniu a ako sa prepracovať cez smútok zo straty, zatiaľ čo sa staráte sa o svojho blízkeho.

stredna faza demencie

Čo očakávať v stredných fázach Alzheimerovej choroby

Stredné štádiá Alzheimerovej choroby sa nazývajú aj stredná demencia.

Každá fáza Alzheimera má svoje výzvy a rovnako je na tom aj stredná fáza. Každý môže štádiami prechádzať rôzne, ale niektoré symptómy sú rovnaké pre všetkých. Tu sú niektoré zmeny, ktoré môžete vidieť na blízkej osobe, ktorá prechádza strednými fázami Alzheimera.

Zmeny v pamäti

Zatiaľ čo v raných fázach Alzheimera môže byť váš blízky znepokojený tým, že stráca krátkodobú pamäť a uvedomuje si to, v stredných fázach si ľudia nie sú až tak vedomí tohto úpadku, napriek tomu, že krátkodobá pamäť je čoraz horšia.

Stredné fázy demencia taktiež ovplyvňujú dlhodobú pamäť. Znižuje sa aj schopnosť robiť vhodné rozhodnutia.

Obmedzená a nevhodná spoločenská interakcia

Ako demencia postupuje, ľudia sa menej často stretávajú s ostatnými. Môžu sa taktiež správať nevhodne a ostatní sa kvôli tomu nemusia cítiť pohodlne.

Roztržitosť a nervozita

Nervozita zvykne počas stredných fáz demencie rásť. Je dôležité, aby ste si pamätali, že takéto namáhavé správanie je zväčša spôsob, ktorým jedinec vyjadruje svoje potreby.

Paranoja a bludy

Niektorí ľudia v stredných fázach Alzheimera zažívajú strach alebo halucinácie. Môžu byť podozrievaví a obviniť vás z kradnutia peňazí alebo, že sa im snažíte ublížiť. Keď im budete odpovedať, pamätajte, že choroba ovplyvňuje ako vidia realitu. Neberte si to preto osobne a pripomeňte si, že váš blízky nemá na výber, nie je to pod jeho kontrolou, takže sa snažte spraviť čo najviac preto, aby ste blízkeho uistili, že ho máte radi a staráte sa o neho.

Starostlivosť o seba môže upadať

Váš blízky môže strácať záujem o starostlivosť o seba a svoje telo – napríklad sa nebude pravidelne sprchovať, česať sa alebo mu bude jedno čo má oblečené.

Chuť do jedla a zmeny spánkových návykov

Počas vývoja demencie často dochádza k zníženiu chuti do jedla a/alebo chudnutiu. Spánkové návyky sa taktiež môžu meniť, či už jedinec často drieme počas dňa alebo neschopnosť zaspať či časté budenie počas noci.

Fyzické schopnosti ako napríklad udržiavanie rovnováhy či chôdza sa môžu zhoršovať

Narozdiel od iných typov demencie, ako napríklad frontotemporálna demencia a Lewyho telesná demencia, Alzheimer nezvykne ovplyvniť fyzické schopnosti jedinca, až kým nie je na konci stredných fáz či v konečných fázach. Ako choroba postupuje, schopnosť udržať rovnováhu a koordináciu sa môže zhoršovať a všeobecné pohybové funkcie ako chôdza či pohyby rúk sa stávajú náročnejšími.

Ako sa popasovať s výzvou – Strednými fázami demencie

Stredné fázy Alzheimera sú často veľmi zložité obdobie aj pre osobu trpiacu demenciou aj pre ľudí, ktorí sa o ňu starajú. Tu je niekoľko rád, ktorých sa treba držať.

Zhodnoťte príčiny

Jedným zo spôsobov, ktorými sa dá vnímať správanie, ktoré sa počas tejto fázy vyskytuje je myslieť si o ňom, že osoba s Alzheimerom sa pokúša komunikovať, vyjadriť svoje potreby, namiesto toho, aby ste vnímali toto správanie ako problematické. Takže, ak sa vaša blízka obdoba potuľuje po byte, zvážte či náhodou nemôže hľadať záchod, nie je hladná alebo sa nepotrebuje poprechádzať. Čiže namiesto toho, aby ste ju poprosili, aby si znovu sadla, skúste sa s ňou prechádzat a opýtajte sa či nepotrebuje ísť na záchod.

Ak sa osoba s Alzheimerom správa neprimerane a máte obavy o jej správanie, skúste zvážiť či sa necíti chorá, osamotená alebo znudená a nedokáže tieto pocity slovne vyjadriť. Ak začne byť veľmi nervózna, zvážte či nemôže mať bolesti. A ak je osamotená alebo znudený, poskytnite jej pozitívnu, zmysluplnú spoločenskú interakciu, ktorá môže zlepšiť jej správanie.

Starajte sa o seba

Veľa ľudí, s ktorými sa rozprávam sa cítia vinní, keď na nejaký čas odídu od blízkej osoby a spravia niečo pre seba. Často cítia, že ich úlohou je byť s ich blízkym, avšak často už nevládzu, či psychicky alebo fyzicky. Možno to aj sami poznáte. Napriek tomu, že obdibujem a rozumiem vašu túžbu neustále podporovať vašu blízku osobu, pamätajte, že tejto osobe príliš nepomôžete, ak budete natoľko vyčerpaní, že ochoriete alebo nebudete mať žiadnu energiu na to, aby ste sa správali trpezlivo a jemne.

Berte toto ako pripomienku, že by ste si mali pravidelne dávať prestávku od starostlivosti o milovanú osobu, aby ste mohli pokračovať vo vašej podpore počas boja s chorobou. Potrebuje vás, tak sa o seba dobre starajte.

 

prve priznaky alzheimera

Ranná fáza alzheimerovej choroby

Obdobie raných fáz Alzheimerovej choroby je často obdobie, kedy si začnete uvedomovať, že máte problémy s pamäťou. Možno ste malé výpadky pamäte pripisovali vášmu veku, alebo ste predpokladali, že sa niet čoho obávať. Alebo vám člen rodiny odporučil nechať sa vyšetriť u lekára a dozvedeli ste sa, že máte podozrenie na Alzheimera.

Emócie

Je normálne, že vaše pocity sa môžu často a výrazne meniť. Keď prvotný šok prejde, môžete cítiť hnev alebo neveriť diagnóze, alebo vás po týchto novinkách pochytí depresia. Prispôsobiť sa diagnóze Alzheimerovej choroby zaberie určitý čas. Môžete sa cítiť viac unavene než inokedy, keďže spracovať emócie spojené s touto chorobou môže spotrebovať mnoho energie. Ak viete čo vás čaká, môže vám to pomôcť pripraviť sa na ďalšie kroky.

Symptómy

U každého sa symptómy vyvíjajú inak, ale vo všeobecnosti existujú určité spoločnosté symptómy pre všetkých, ktorí sa nachádzajú v raných fázach Alzheimerovej choroby:

  • výpadky krátkodobej pamäte
  • nenarušená dlhodobá pamäť
  • občasné ťažkosti nájsť správne slovo
  • problémy s plánovaním alebo organizovaním
  • strácanie alebo odkladanie vecí na nesprávne miesta
  • náladovosť, depresia a strach
  • spoločenský odstup
  • ťažkosti súlohami, ktoré majú viac krokov – varenie, číselné kalulácie
  • obmedzená dĺžka možnosti byť sústredený
  • strácanie sa aj v známom prostredí
  • ťažkosť učiť sa nové veci
  • problém spraviť rozhodnutie
  • Prognózy

Trvá zvyčajne 2 – 4 roky, kým sa rané fázy ukončia a jedinec postúpi do stredných fáz Alzheimerovej choroby.

Rozhodnutia, ktoré má jedinec pred sebou

Počas prispôsobovania sa ku diagnóze budete musieť zvážiť niekoľko rozhodnutí.

  • Spôsob liečby: Existuje zopár dostupných liekov, ktoré liečia rané štádia Alzheimera. Neliečia síce priamo Alzheimera, ale niektorým ľuďom pomôžu spomaliť postup choroby. Porozprávajte sa s vašim lekárom a rodinou o tom, čo by pre vás bolo správne.
  • Finančný zástupca: Ak ste tak už nevykonali, nájdite si čas na to, aby ste si určili niekoho, kto vás bude finančne zastupovať. Mala by to byť osoba, ktorej úplne dôverujete, aby vám pomohla platiť účty alebo komunikovať s bankou, ak budete potrebovať pomoc.
  • Zdravotný zástupca: Mali by ste sa taktiež rozhodnúť, kto by mal robiť rozhodnutia, ak by ste sa dostali do stavu, kedy nebudete schopní učiniť ich sami.
  • Podpora ostatných

Dúfam, že môžete očakávať podporu a lásku od svojej rodiny a priateľov. Taktiež vám môže pomôcť podporná skupina, kde môžete stretnúť ľudí v podobnej situácii ako ste vy a zdieľať spolu rady na to, ako sa najlepšie vyrovnať s Alzheimerom.

tree-97986_1280

Čo robiť keď sa obávate, že váš príbuzný má Alzheimera

Všimli ste si, že pamäť vašej mamy sa zhoršuje? Pochybujete o úsudku manžela vo veciach, v ktorých bol ešte donedávna veľmi kompetentný? Chová sa vaša sestra v poslednej dobe veľmi čudne a obviňuje vás, že jej kradnete peniaze?

Ak sa nachádzate v tej nepríjemnej pozícii, že máte dojem, že váš rodinný príslušník má Alzheimera, môže byť ťažké rozhodnúť sa čo robiť. Je to veľmi citlivá téma a treba dobre zvážiť kým o tom začnete v rodine hovoriť. Začnite so zvažovaním nasledujúcich štyroch návrhov:

Prečítajte si o príznakoch Alzheimera

Ak tieto príznaky badáte na príbuznom, o ktorého sa obávate, záleží aj od toho, či sa jeho správanie mení pomalým, alebo rýchlym tempom. Ak sú totiž zmeny náhleho charakteru, môže sa jednať o radu psychických porúch, ktoré sú pomerne ľahko liečiteľné. Preto čo najskôr navštívte s príbuzným lekára.

Ak sa však zmeny vyvíjali pomaly, je väčšia pravdepodobnosť, že sa jedná o problémy demencie, a to môže byť práve Alzheimerova choroba.

Porozprávajte sa s členmi rodiny či priateľmi

Zistite, či ostatní príbuzní či priatelia vášho rodinného príslušníka vnímajú na ňom zmeny chovania. Robte to ale tajne a s rešpektom voči osobe, o ktorej sa jedná, aby ste zbytočne nepriniesli do rodiny pocity ublíženia či trápnosti. Keď človeka zasiahne Alzheimer, zvyčajne je schopný popasovať sa s výpadkami pamäte tak, aby si to ľudia nevšimli, avšak pred blízkym okolím to málokedy utají. Veľakrát je teda nápomocné overiť si, či aj zvyšok rodiny pozoruje na človeku to čo vy. Možno totiž pozorujú to čo vy ale váhali, či s tým majú niečo robiť alebo to nechať tak.

Opýtajte sa toho rodinného príslušníka ako je na tom jeho/jej pamäť

Niektorí ľudia si veľmi všímajú, ako funguje ich pamäť. Mohli si teda všimnúť, že v poslednej dobe sa ich pamäť zhoršuje a budú radi, že sa o tom môžu s niekým porozprávať. Iní zas na druhej strane môžu byť kvôli takejto otázke nahnevaní, defenzívni a budú mať tendenciu popierať svoje problémy. Vy predsa najlepšie poznáte svoju rodinu, preto zvoľte spôsob komunikácie o ktorom viete, že bude najlepší pri tom ktorom rodinnom príslušníkovi.

Na takýto rozhovor si vyberte správny čas počas dňa a používajte vety s prvou osobou. Čiže budete hovoriť vety ako „Trochu sa o teba bojím mami. Zaujíma ma ako sa ti vodí. Zdá sa mi, že poslednou dobou máš problémy s pamäťou a zaujímalo ma, či si si to všimla aj ty.“ Takýto prístup zníži šance na defenzívne a nahnevané odpovede a zároveň je efektívnejší ako prístup spôsobom: „Vyzeráš, že máš problémy s pamäťou.“

Taktiež by ste sa mali vyhnúť používaniu slova „Alzheimer“, keďže ešte neviete, či váš rodinný príslušník má túto diagnózu. Namiesto toho používajte slová ako „problémy s pamäťou“.

Presvedčte ho/ju aby šiel/šla k lekárovi

Váš rodinný príslušník v tejto situácii potrebuje odborné posúdenie lekára. Niekedy sa totiž môže zdať, že ide o Alzheimera, a pri tom môže ísť o iné problémy, ako napríklad nedostatok vitamínu B12. Problém so štítnou žľazou ako aj kombinácia niektorých liekov môžu taktiež spôsobovať problémy s pamäťou či úsudkom. Diagnostika je v tomto prípade teda veľmi dôležitá práve preto, aby sa mohla zvoliť správna metóda liečby.

Môžete sa stretnúť s tým, že dotyčný/dotyčná bude odmietať návštevu lekára. V takomto prípade im vysvetlite, že už je znova čas na preventívnu prehliadku.

Ak aj napriek tomu nedokážete docieliť aby ten človek navštívil lekára, porozprávajte sa s ním vy, objasnite mu svoje obavy z Alzheimera a dohodnite sa, že lekár dotyčnému sám zavolá a dohodne si s ním termín na vyšetrenie. Taktiež, niekedy sa v rodine nachádza jeden človek, ktorý má lepšie presvedčovacie schopnosti ako ostatní. V takej situácii neváhajte a požiadajte ho aby sa s dotyčným rodinným príslušníkom porozprával a dohovoril mu, nech čo najskôr navštívi lekára. Takto sa mu dostane starostlivosti a liečby, ktorú potrebuje.

Prečítajte si aj tento článok a pripravte sa na to, aký život vás/vášho príbuzného s touto diagnózou čaká a na čo sa treba pripraviť.

medications-342462_1280

Čo sa opýtať svojho lekára o liekoch na Alzheimerovu chorobu?

Ak sa chystáte svojho lekára pýtať na informácie ohľadom liekov na Alzheimera, zrejme bude vaša prvá otázka „Ktoré lieky účinkujú najlepšie?“. Faktom ale je, že v účinnosti jednotlivých alternatív liekov sú len malé rozdiely.

Rozdiely, ktoré medzi jednotlivými liekmi môžete pozorovať sú skôr v cene, vedľajších účinkoch, a ako jednoduché je lieky užívať (napríklad, ak sa musia lieky užívať viac ráz denne, nebude to neskôr príliš komplikované?). Či už ste len rodinný príslušník alebo ste človek, ktorému bola nedávno diagnostikovaná Alzheimerova choroba, skúste sa opýtať lekára nasledujúce otázky:

  • Ktoré lieky sú najbezpečnejšie z hľadiska kombinácie s inými liekmi, ktoré som mala ja/môj príbuzný predpísané už predtým?
  • Ktoré lieky majú najnižší risk vedľajších účinkov keď vezmeme do úvahy súčasný zdravotný stav mňa/môjho príbuzného?
  • Aké vedľajšie účinky by som mal očakávať na sebe/svojom príbuznom a pri výskyte ktorých z nich by som vás mal/mala kontaktovať?
  • Ako sa berú všetky tie lieky (formou piluliek, tekutiny, náplasti na kožu, atď.)? Ako často sa majú tie lieky brať? Existujú nejaké ďalšie inštrukcie, ktoré si mám ohľadom tých liekov zapamätať (napríklad pred alebo po jedle)?
  • Ako dlho bude trvať kým sa dá zhodnotiť či liek účinkuje? A ak funguje, bude jedného dňa možné prestať lieky užívať a zachovať ich účinok?
  • Koľko stoja jednotlivé lieky? A koľko z toho pokryje moje poistenie? Odporúčate generické formy niektorých týchto liekov?

Pýtanie sa týchto a ďalších podobných otázok vám pomôže zoznámiť sa s možnosťami medikamentóznej liečby. Na základe toho sa potom po rozhovore s lekárom môžete rozumne rozhodnúť, ktorá možnosť bude tá najlepšia pre vás alebo vášho príbuzného.

 

dependent-100343

12 výhod skorého zistenia Alzheimerovej choroby

Možno sa pýtate prečo je mnoho lekárov za čo najskoršie odhalenie Alzheimerovej choroby. Neznamená to, že sa len predĺži doba liečenia a tiež smútok z tejto choroby?

Malo by vám byť však jasné, že keby nebolo nič čo by sme mohli urobiť čím skôr je Alzheimer diagnostikovaný, lekári by boli za oddialenie zistenia tejto choroby čo najviac, aby ste si vy a vaši príbuzní užili čo najviac času bez starostí ohľadom tohto bremena. Avšak existuje veľa dôvodov prečo by ste mali lekára navštíviť čím skôr, pokiaľ máte vy či váš príbuzný symptómy skorej demencie.

Vylúčte zvratné a liečiteľné príčiny demencie

Je veľa chorôb či porúch, ktoré sa môžu javiť ako Alzheimer, pretože zdieľajú niektoré symptómy. Mnoho z nich je ale zvratných a liečiteľných, čo sa o Alzheimerovej chorobe povedať nedá. A veľmi často platí, že čím skôr sú takéto choroby či poruchy zistené, tým lepšie a efektívnejšie sa dajú vyliečiť. Môže to byť nedostatok vitamínu B12, delírium či problémy so štítnou žľazou.

Viac možností zúčastňovať sa klinických testov

Vedeli ste, že veľa klinických testov je otvorených len pre ľudí v skorých štádiách Alzheimerovej choroby? Niektoré požadujú, aby osoba s demenciou bola schopná súhlasiť s účasťou a preukázala, že rozumie klinickému testu. Taktiež, testovanie niekoľkých druhov liekov na zmiernenie Alzheimera sa zameriava na pacientov v skorých štádiách choroby. Takže skoré diagnostikovanie vám umožňuje byť vhodným kandidátom pre viac klinických testov a tým pádom mať väčšiu šancu, že vám pomôže testovaný liek.

Liečivá sú často efektívnejšie v skorých štádiách Alzheimera

Vo všeobecnosti platí, že oficiálne uznané liečivá majú lepšiu šancu na úspech a teda zmiernenie choroby pri pacientoch, ktorí sa nachádzajú v skorších štádiách. Je to kvôli tomu, že tieto liečivá majú za cieľ zachovanie súčasného stavu a teda spomaľovanie postupovania choroby, nie navracanie už prítomných symptómov. Niektorí ľudia zaznamenajú veľké zlepšenie keď tieto lieky užívajú, a niektorí zas nejavia žiadne pozorovateľné zmeny.

Zásahy bez liečiv môžu taktiež viditeľne spomaliť a oddialiť postupovanie choroby

Existujú isté dôkazy o tom, že rôzne zásahy do priebehu choroby, ktoré nezahŕňajú liečivá, vedia viditeľne spomaliť postupovanie a zhoršovanie Alzheimerovej choroby. Sú to napríklad fyzická aktivita, duševné cvičenia, všemožné aktivity, pri ktorých sa precvičuje mozog a omnoho viac.

Čas na plánovanie medicínskych a finančných rozhodnutíkovanie Alzheimera

V skorých štádiách choroby umožní pacientovi podieľať sa na rôznych rozhodnutiach ohľadom liečenia choroby. Jedná sa napríklad o ustanovenie plnej moci nejakej blízkej osobe, ktorá bude oprávnená robiť rozhodnutia za pacienta, keď už toho nebude sám schopný. Taktiež je to spísanie poslednej vôle, čo sa okrem majetku týka i napríklad rozhodnutia o tom, že pacient nechce byť resuscitovaný v situácii keď už je smrť tak či tak neodvrátiteľná. Ďalej sa jedná o rôzne menšie rozhodnutia napríklad zaoberajúce sa preferenciami pacienta ohľadom priebehu liečby, čiže či si napríklad praje liečbu doma alebo radšej v nemocnici, či inom zariadení.

Viac času na hľadanie odpovedí

Pocity, ktoré pacient zažíva po diagnostikovaní Alzheimera sa môžu veľmi líšiť. Niektorí ľudia aj napriek nepríjemným pocitom pri vypočutí diagnózy chcú zistiť názvy symptómov, ktoré zažívajú. Je pre nich potom o niečo ľahšie zmieriť sa so svojou situáciou.

Viac času na zaznamenanie spomienok

S tak rýchlo postupujúcou chorobou akou je tá Alzheimerova sa veľa pacientov rozhodne pre zaznamenanie svojich spomienok, kým ich nestratia v dôsledku choroby. Je veľa spôsobov ako niečo takéto urobiť, medzi hlavné patria zapisovanie, fotky a videá. Takéto záznamy spomienok potom pacienta v pokročilom štádiu choroby potešia a zároveň nastáva väčšia šanca, že si nejaké spomienky pacient vybaví.

Viac porozumenia a trpezlivosti zo strany ošetrovateľa

Niektorí členovia rodiny vyjadrili pocity viny po tom, ako bol ich rodinný príslušník diagnostikovaný Alzheimerom. Bolo to kvôli ich podráždenosti a frustrácii ohľadom zábudlivosti a zvláštneho správania ich milovaného člena rodiny, pretože ešte vtedy nechápali, že to pacient nerobí naschvál. Skorá diagnóza má potenciál väčšieho pochopenia správania pacienta zo strany ošetrovateľa či rodinného príslušníka.

Uznanie práceneschopnosti ak ešte pacient pracuje

Ak je pacient diagnostikovaný s Alzheimerom v pomerne mladom veku a teda ešte pracuje, môže získať potvrdenie o práceneschopnosti a s tým spojené benefity.

Zvýšenie bezpečnosti

Skoré diagnostikovanie dá pacientovi čas zaoberať sa rôznymi záležitosťami týkajúcimi sa bezpečnosti, ktoré budú čoraz aktuálnejšie so zhoršovaním sa choroby. Je to napríklad šoférovanie, užívanie liekov, strácanie sa či riziká v pacientovom dome.

Informovanosť o tom, čo má pacient očakávať

Je veľa dôvodov prečo je dobré vedieť ako bude choroba prebiehať, ako pre pacienta tak i pre jeho rodinu. Zisťovanie informácií o jednotlivých štádiách môže byť psychicky náročné, ale zároveň je veľmi dobré, že dopredu možno vedieť čo čakať a ako sa na to pripraviť.

Výhody podpornej skupiny

Podporné skupiny poskytujú podporu i vzdelávanie a to ako pacientovi, tak i rodine. Často sa totiž tieto osoby môžu cítiť osamotené a to môže viesť až ku depresii. Naviazanie kontaktu s inými ľuďmi prežívajúcimi rovnaké situácie pomáha ľuďom zdieľať svoje pocity a zistiť ako ostatní zvládajú pasovanie sa s Alzheimerovou chorobou.

 

old-peoples-home-63615

Čo spôsobuje Alzheimerovu chorobu?

Vedci sa ešte stále snažia plne porozumieť príčine či príčinám vzniku Alzheimerovej choroby. Kým sa tak ale stane, je nápomocné poznať hlavné znaky Alzheimera a taktiež riskantné faktory, ktoré ovplyvňujú šancu výskytu tejto choroby u človeka.

Hlavné znaky

Alzheimerova choroba je charakteristická hromadením sa proteínu v mozgu. Nemôže to byť skúmané na žijúcom človeku, ale už mnoho štúdií autopsií odhalili, že sa tomu tak skutočne deje.

Hromadenie proteínu sa prejavuje dvoma spôsobmi. Pri prvom sa proteín beta-amyloid nahromaďuje v medzerách medzi nervovými bunkami. V druhom prípade sa proteín tau akumuluje vo vnútri nervových buniek. Vedci stále skúmajú ako súvisí toto ukladanie proteínu s Alzheimerovou chorobou. Jedna teória hovorí, že nahromadený proteín blokuje schopnosť nervových buniek komunikovať medzi sebou a v dôsledku toho je pre bunky ťažké prežiť.

Autopsie odhalili, že hromadenie proteínu v mozgu sa s pribúdajúcim vekom udeje väčšine ľudí, avšak zďaleka nie v takej miere ako ľuďom s Alzheimerom. Avšak vedci stále nevedia prísť na to, prečo sa proteín hromadí v mozgu niektorých ľudí v takom veľkom množstve, a u iných nie. Každopádne, opakované štúdie preukázali niekoľko faktorov, ktoré môžu zvýšiť vašu šancu na Alzheimerovu chorobu.

Rizikové faktory Alzheimera

  • Vek: toto je stále vedúci faktor pre výskyt Alzheimera. Túto chorobu má každý ôsmy človek nad 65 rokov a takmer každý druhý človek nad 85 rokov. Pravdepodobnosť, že vám diagnostikujú Alzheimera sa po dosiahnutí 65 rokov s každými ďalšími 5 rokmi skoro zdvojnásobuje.
  • Rodinná anamnéza: Ľudia, ktorých rodič či súrodenec má Alzheimera, majú 2-3x väčšiu šancu, že túto chorobu budú mať tiež, oproti ľuďom, u ktorých sa Alzheimer v rodine nevyskytol. Ak máte dokonca takých príbuzných viac než len jedného, šanca je o dosť väčšia.
  • Životný štýl: Je jasné, že vek a rodinnú anamnézu nemôžete ovplyvniť, ale vedci identifikovali niekoľko faktorov životného štýlu, ktoré majú vplyv na riziko Alzheimera a tieto faktory ovplyvniť môžete. Bola zistená spojitosť medzi vážnymi poraneniami hlavy a výskytom Alzheimera a preto platí, že ľudia, ktorí používajú bezpečnostné pásy a ktorí sa vyhýbajú situáciám kde je vysoké riziko pádov sú vo výhode.

Taktiež pribúda čoraz viac dôkazov o tom, že cvičenie a zdravá strava znižujú riziko toho, že budete mať Alzheimerovu chorobu. Taktiež obmedzovanie tabaku a alkoholu, spoločenská interakcia a intelektuálne stimulujúce aktivity majú ochranný účinok proti tejto chorobe.

Ako posledný faktor je tu prepojenie medzi chorobami srdca a chorobami mozgu. Ľudia, ktorí nemajú problémy so srdcom, majú menšiu šancu Alzheimerovej choroby alebo iných druhov demencie oproti ľuďom s kardiovaskulárnymi problémami.

dependent-441406_1280

Testovanie problémov s pamäťou

Alzheimer je v súčasnosti vnímaný ako narastajúci zdravotný problém a práve preto bolo vyvinutých veľa testov, ktoré skúmajú pacientovu pamäť za účelom skorého zistenia prípadnej Alzheimerovej choroby. Existuje veľa argumentov za i proti o tom, či sú takéto testovania dobrý nápad. Rozhodnutie je na vás, ale aby ste sa mohli správne rozhodnúť, ponúkame šesť vecí, ktoré by ste mali vedieť o testovaní pamäte.

  1. Testovanie pamäte by nemalo byť používané pre diagnostiku

Testovanie na problémy s pamäťou nemôže a nemalo by byť používané na diagnostikovanie Alzheimera či inej poruchy pamäte. Tieto testovania môžu len napovedať, či je potrebné hlbšie skúmanie daného pacienta.

  1. Testovanie pamäte nenahrádza diagnostické vyšetrenie

Alzheimerova choroba môže byť diagnostikovaná len kompletným lekárskym vyšetrením, ktoré zahŕňa zdravotnú minulosť pacienta, kompletnú zdravotnú prehliadku, skúmanie nálad pacienta, vhodné laboratórne testy a snímky mozgu pacienta. Testovanie pamäti pozostáva zo sérií otázok, ktoré môžu odhaliť problémy s pamäťou a myslením, ale nič viac.

  1. Testovania pamäte by mali byť prevádzané iba kvalifikovanými profesionálmi

Príklady takýchto profesionálov sú psychológovia, sociálni pracovníci, ošetrovatelia a všeobecní lekári. Najlepšie miesto pre takéto testovanie je váš všeobecný lekár. Ak sa rozhodnete podstúpiť takéto testovanie na nejakom zdravotnom veľtrhu alebo podobnej verejnej akcii, nezabudnite si overiť licenciu človeka, ktorý testovanie prevádza. Dobrovoľníci, ktorí nemajú potrebné vedomosti a skúsenosti by takéto testovanie rozhodne robiť nemali.

  1. Testovania na problémy s pamäťou by mali byť dôverné a na základe ich výsledku by vám mali byť poskytnuté ďalšie informácie

Testovania pamäte by sa mali odohrávať na tichom a dôvernom mieste a mali by ste byť prítomní len vy a človek, ktorý vás testuje. Tiež by ste mali mať istotu, že výsledky nebudú poskytnuté žiadnej tretej strane bez vášho súhlasu.

Osoba, ktorá testovanie robí, by mala s vami diskutovať o výsledkoch a tiež by vám mala poskytnúť informácie o tom, čo potrebujete vedieť a čo je potrebné robiť ako ďalšie. To zahŕňa napríklad odbornú literatúru či odporúčania na lekárov, ktorí majú skúsenosti s liečením porúch pamäte či konkrétne Alzheimerovej choroby.

  1. Testovania pamäte môžu byť použité na stanovenie základu

Niektorí ľudia sa rozhodnú pre testovanie pamäte i keď nepozorujú na sebe žiadne problémy s jej fungovaním. Robia tak preto, aby stanovili základ fungovania ich pamäte. Keď teda podstúpia testovanie v budúcnosti, výsledky sa porovnajú s tými, ktoré človek vykazoval ešte v zdravom stave a takto sa vedia efektívnejšie odhaliť problémy s pamäťou.

Ak sa rozhodnete pre túto taktiku, všetky testovania pamäte si dajte urobiť na jednom pracovisku, teda najlepšie u svojho obvodného lekára. Je riskantné robiť tieto testy na rozdielnych pracoviskách, kvôli tomu, že jednotlivé testy medzi pracoviskami nie sú štandardizované a teda môžete dosiahnuť odlišné výsledky i keď sa kapacity vašej pamäte nezmenili.

  1. Názory na dôležitosť testovania pamäte sa rôznia

Niektoré veľké organizácie podporujú tieto testovania ako súčasť diagnostiky, iné odporujú, že horšie výsledky testov môžu pacientov priviesť zbytočné obavy a strach z Alzheimera.

Neexistuje jednoduchá odpoveď na otázku či by ste takéto testy na poruchu pamäte mali alebo nemali odstúpiť. Dúfame však, že tento článok vám pomohol v rozhodovaní.

vplyv mentalnej stimulacie

Má mentálna stimulácia dopad na demenciu?

Demencia, ktorá zahŕňa Alzheimerovu chorobu a mnoho iných porúch, je považovaná za progresívnu chorobu, ktorá sa v súčasnosti nedá vyliečiť. Okrem toho, je len málo schválených liekov, ktoré preukazujú vôbec nejaké výsledky v podobe spomalenia postupu demencie. Takže čo môžeme urobiť pre človeka, ktorému bol diagnostikovaný Alzheimer? Existuje nejaká nádej? Je niečo čo môžeme urobiť aby sme priebeh choroby zmiernili či spomalili?

Niekoľko štúdií už došlo k záveru, že pacientom s Alzheimerom sa odporúča robiť rôzne mozgové cvičenia ako napríklad krížovky či skupinové aktivity. Ale skutočne to niečomu pomôže?

Odpoveď je jasné „áno“. Štúdie na túto tému boli robené už od sedemdesiatych rokov minulého storočia až po súčasnosť. Keď sa pozrieme na to čo majú spoločné, všetky preukázali, že mozgové cvičenia vedia naozaj urobiť rozdiel.

Tieto štúdie pozostávali vždy zo skupín štyroch až piatich pacientov so strednou až ťažkou demenciou vedených zdravotným pracovníkom. Aktivity, ktoré pacienti robili boli skupinové diskusie o súčasných či dávnejších udalostiach, krížovky, pečenie, či práce v záhradke po dobu 45 minút dvakrát za týždeň. Niektoré štúdie tiež zahŕňali trénovanie rodinných príslušníkov aby tieto aktivity s pacientom vykonávali i doma.

Štúdie používali na meranie výsledkov testy skúmajúce pamäť a ďalšie aspekty poznávacích schopností. Výsledky dlhodobo preukazovali signifikantné zlepšenie v poznávacích procesoch v dôsledku spomínaných mozgových cvičení. Niektoré štúdie tiež skúmali poznávacie procesy v dlhšom období a zistili, že ešte aj 1-3 mesiace po ukončení mozgových cvičení boli zlepšenia v poznávacích schopnostiach ešte stále prítomné.

Okrem toho niektoré zo spomínaných štúdií merali kvalitu života a všeobecný psychický stav pacienta a zistili zlepšenie okrem poznávacích procesov aj v sociálnej interakcii a komunikácii.

Pre pacienta i rodinných príslušníkov je určite potešujúce vedieť, že okrem liekov, ktoré sú schopné liečiť určité príznaky Alzheimera, sú tu aj mozgové cvičenia, ktoré môžu do veľkej miery zmierniť priebeh choroby a všeobecne mať na pacienta pozitívne účinky.

alzheimer demencia a statistiky

Štatistika Alzheimerovej choroby a demencie: Kto ju dostane?

Alzheimerova choroba a s ňou spojená demencia postihuje približne 5,4 milióna Američanov. Jeden z ôsmich starších dospelých má Alzheimerovu chorobu – šiesta najbežnejšia príčina smrti v Spojených štátoch. Takže z koho sa skladá tých 5,4 milióna ľudí?

Ženy alebo muži?

Okolo 2/3 z týchto 5,4 milióna ľudí s Alzheimerom sú ženy. Podľa Alzheimerovej Asociácie, „16 percent žien vo veku 71 a vyššie má Alzheimerovu chorobu alebo inú demenciu, v porovnaní s 11 percent mužmi.“

Takže, znamená to, že u žien je väčšia šanca, že sa v nich vyvinie Alzheimer? Vlastne nie. Tvoria väčší percentuálny podiel, pretože sa dožívajú dlhšie, nie preto, že sa u nich častejšie tvorí Alzheimer.

Vek

Najväčším rizikom pri vývoji Alzheimera je vek, pretože čím sú ľudia starší, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie Alzheimer. Polovica ľudí starších ako 85 rokov má Alzheimera.

Výskyt

Podľa Alzheimerovej Asociácie, výskyt (počet nových prípadov) Alzheimera sa za jeden rok vo vyšších vekových skupinách značne zvyšuje. Vo veku 65 – 74 pribudne 53 prípadov z 1000 ľudí, vo veku 75 – 84 pribudne 170 prípadov z 1000 ľudí a vo veku viac ako 85 rokov pribudne za rok 231 nových prípadov z 1000 ľudí.

Rasa

U Hispáncov a Afroameričanov je väčšia pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie Alzheimer, než u ľudí s bledou pokožkou. Výskum ukazuje, že tieto odlišnosti existujú pravdepodobne z dôvodu zdravotného stavu ako napríklad vysoký tlak alebo diabetes, a takisto úroveň vzdelania. Štúdie taktiež vravia, že viac ľudí s Alzheimerom, ktorý im ešte nebol diagnostikovaný, no majú ho, sú ľudia, ktorí nemajú bielu pokožku.

Cena

Predpokladá sa, že náklady na starostlivosť o ľudí s Alzheimerom v Spojených štátoch boli za rok 2012 asi 200 biliónov dolárov.

Opatrovatelia

Približne 15 miliónov ľudí sú neplatení opatrovníci starajúci sa o osobu s Alzheimerom a okolo 60% z nich sú ženy. Väčšina z nich je staršia ako 55 rokov, ale niektorí opatrovatelia sú mladší a starajú sa aj o staršiu generáciu aj ich vlastné deti.

Experti taktiež odhadujú, že asi 800 tisíc dospelých s Alzheimerovou chorobou žijú sami a asi polovica z nich nemá opatrovateľa.

Dĺžka života

V priemere žijú ľudia s Alzheimerom 8 – 10 rokov po tom čo im bol Alzheimer diagnostikovaný, ale choroba môže postupovať od 2 až do 20 rokov.

Ako často sa u niekoho vyvinie Alzheimer?

V priemere každých 68 sekúnd sa v USA u niekoho vyvinie Alzheimer. Do roku 2050 sa u niekoho vyvinie Alzheimer každých 33 sekúnd.

Svetová populácia

Predpokladá sa, že 36 miliónov ľudí žije s Alzheimerom, a ak bude súčasné tempo pokračovať, do roku 2030 bude na svete až 66 miliónov ľudí, ktorí budú postihnutí Alzheimerom.