Aj keď v súčasnosti neexistuje spôsob, ktorým by sa dal liečiť Alzheimer alebo zastaviť jeho postup, výskumníci robia pozitívne pokroky v liečbe Alzheimera, ktoré zahŕňajú meditácie a liečbu bez liekov, aby zlepšili schopnosť riadiť symptómy. Keď lekári vyvíjajú plán liečby, často zvažujú kognitívne a behaviorálne symptómy oddelene.

Kognitívne symptómy

Kognitívne symptómy zahŕňajú problémy s myšlienkovými procesmi ako pamäť, jazyk a úsudok. Kancelária potravín a liekov USA schválila dva druhy liekov určené na liečbu kognitívnych symptómov Alzheimerovej choroby:

  • Cholinesterové inhibítory zvyšujú úroveň acetylcholínu v mozgu, ktorý zohráva kľúčovú rolu v pamäri a učení. Tento druh liekov odkladá zhoršovanie symptómov o 6 – 12 mesiacov zhruba u polovice ľudí, ktorí ich užívajú. Cholinesterové inhibítory sa väčšinou predpisujú ľuďom v raných až stredných fázach Alzheimerovej choroby. Sú to napríklad Aricept (donezepil HCL), Exelon (rivastigmín) a Razadyne (galantamín). Kvôli rôznym vedľajším účinkom a možným kontraindikáciam s inými liekmi môžu lekári skúšať cholinesterové inhibítory, až kým nenájdu najefektívnejší, ktorý sa najviac hodí pre daného jedinca.
  • Namenda (memantín) reguluje glutamát v mozgu, ktorý zohráva kľúčovú rolu v spracovaní informácií. Tento liek sa používa na liečbu strednej až ťažkej Alzheimerovej choroby a môže u niektorých ľudí odložiť zhoršovanie príznakov.

S užívaním cholinesterových inhibítorov sa môže začať hneď ako sa začnú objavovať príznaky Alzheimera – v skutočnosti sú aj najefektívnejšie práve v úvodných fázach ochorenia. Ak lekár určí, že cholinesterová ihibítory prestávajú byť účinné, odporučí zbaviť sa cholinesterových inhibítorov a uvedie do liečby memantín. Niekedy sa memantín a cholintesterový inhibítor užívajú zároveň počas stredných fáz ochorenia.

Behaviorálne symptómy

Behaviorálne symptómy sú pre opatrovateľom často tými najnáročnejšími. Zvyknú to byť napríklad nervozita, podozrievavosť a depresia. Aj keď opatrovatelia si často berú osobne správanie, ktoré je voči nim uplatňované, je dôležité, aby ste si pamätali, že behaviorálne symptómy sú rovnako výsledkom poškodenia mozgových buniek ako kognitívne symptómy.

Niektoré lieky sú pre zvládanie behaviorálnych symptómov užitočné. Napríklad lieky proti úzkosti môžu vyliečiť nervozitu a agresiu, zatiaľ antipsychotiká môžu pomôcť pri podozrievavosti a paranoji. Avšak riziko reakcie na lieky alebo interakcie je pri pacientoch s Alzheimerom veľmi vysoké, takže pri predpise liekov na problémy so správaním treba byť veľmi opatrný. Kombinácia liečby s liekmi a bez liekov často funguje najlepšie.

Liečba bez liekov zahŕňa analýzu správania, identifikácia toho čo mohlo dané správanie spustiť a vymýšľanie prístupu, ktorý buď zmení jednotlivcove prostredie alebo opatrovateľovu reakciu na správanie.

Napríklad, nadbytočný hluk môže u jednotlivca s Alzheimerom spôsobiť nervozitu. Tým, že vytvoríte pokojnejšie prostredie, môžete toto správanie eliminovať. Rovnako ak sa opatrovateľ nahnevá na zložité správanie postihnutého, zvyšajne to iba vyvolá hnev v osobe s Alzheimerom a zvýši frekvenciu zložitého správania. Opatrovateľ musí reagovať pokojne a kontrolovane, aby dostatočne znížil napätie a odviedol pozornosť na príjemnejšie aktivity ako napríklad prezeranie rodinného fotoalbumu alebo počúvanie obľúbenej hudby.

Zatiaľ čo sú lekári zruční čo sa týka predpisovania liekov na liečbu behaviorálnych symptómov, nemusia dobre poznať liečbu bez liekov. Väčšina opatrovateľov sa učí o zvládaní správania vlastným výskumom a spojením s inými opatrovateľmi.

 

Články, ktoré by vás mohli zaujímať: