Život s alzheimerom

V tomto článku sa dočítate o niekoľkých aspektoch každodenného života človeka, ktorý trpí Alzheimerom:

  • Komunikácia
  • Straty pamäti
  • Kúpanie sa
  • Obliekanie sa
  • Šoférovanie
  • Jedenie
  • Spanie
  • Denné aktivity
  • Vyprázdňovanie

Komunikácia

S postupom choroby je pravdepodobné, že pacient bude mať problém porozumieť čo sa deje a čo sa od neho očakáva. Takýto človek nebude schopný efektívne prejavovať emócie či myšlienky a tento stav môže byť veľmi frustrujúci ako pre pacienta, tak pre človeka, ktorý sa o neho stará. Nasledujúce techniky ale môžu komunikáciu zlepšiť:

  • Hovorte priamo na človeka, pozrite sa mu/jej priamo do očí aby ste sa ubezpečili, že vás počúva. Hovorte pomaly a pokojným hlasom.
  • Hovorte v krátkych vetách a v každej z nich vyjadrujte len jednu myšlienku. Namiesto toho, aby ste človeka miatli s otázkami o tom, čo chce, používajte oznamovacie vety ako „je čas ísť jesť“. Používajte áno/nie otázky.
  • Snažte sa nerozoberať témy, na ktoré si pacient už zrejme nepamätá. Skôr sa snažte komunikovať o veciach, o ktorých viete že si na ne spomína.
  • Eliminujte rôzne rušivé zvuky a hluk keď rozprávate. Pre pacienta totiž môže byť zložité počuť vás.
  • Sústreďte sa na neverbálne signály a výraz tváre.

Straty pamäte

  • Kompenzujte pacientovi stratu pamäte a buďte mu nápomocný/á pri rozpamätávaní sa na informácie. Robte tak pomocou rôznych pamäťových pomôcok akými sú napríklad zápisníky s menami, adresami, telefónnymi číslami, pokynmi ak osa niekam dostať, mapami a myšlienkami či nápadmi. Označte veci v dome, umiestnite na viditeľné miesta papieriky s dennými úlohami, všetky udalosti a stretnutia zapisujte do kalendára a povešajte v dome pacienta taktiež fotky s rodinnými príslušníkmi a informáciami o nich.
  • Snažte sa pochopiť svet z pacientovej strany. Je veľmi nepravdepodobné, že rodinní príslušníci či ošetrovateľ sú schopní zmeniť pacientove vnímanie reality. Je oveľa jednoduchšie reagovať pozitívne a nesnažiť sa opraviť rôzne nesprávne názory pacienta. Vyvarujte sa hádkam, pretože tak frustrujete ako pacienta, tak seba.

Kúpanie sa

hygiena pri demenciiĽudia s Alzheimerovou chorobou majú často problém s pamätaním na hygienu a dokonca často odmietajú kúpať sa. Môže to byť tým, že proces kúpania je zrazu pre nič príliš zložitý, alebo sa boja strany súkromia, či sa boja samotnej vody. Taktiež problémy so zrakom môžu spôsobiť, že pacient má problém odhadnúť tvar vane či sprchového kúta. Človek s Alzheimerom tiež často zabudne ako sa používa kohútik. Nuž a s postupujúcim štádiom Alzheimera sa na zoznam starostí o bezpečnosť pridáva aj zlý celkový fyzický stav pacienta

Akékoľvek má ale pacient dôvody, pre ktoré sa nechce kúpať, vyvarujte sa hádaniu o probléme, ale jednoducho povedzte: „Je čas na kúpanie.“ Môžete si to tiež zjednodušiť tým, že stanovíte presný postup a čas kúpania. Nezabudnite odstrániť zámku z kúpeľňových dverí, skontrolujte či sa v kúpeľni nenachádzajú potenciálne nebezpečné predmety ako napr. žiletky a zamknite skrinky. Nasledujúce rady môžu dopomôcť ku hladnému priebehu kúpania:

  • Nachystajte si všetko čo potrebujete ešte pred tým, než začnete.
  • Ubezpečte sa, že je v miestnosti dostatočne teplo.
  • Napustite vaňu len niekoľkými centimetrami vody a skontrolujte jej teplotu.
  • Vyvarujte sa používaniu kúpeľných olejov či iných produktov, ktoré by mohli spôsobiť, že vaňa bude klzká.
  • Rozložte si kúpanie do jednotlivých krokov. Skúste tento prístup: „Tu je hubka, umy si s ňou ruku.“
  • Buďte pokojný/á a jemný/á, ale taktiež prísny/a. Vyvarujte sa rozptyľovaní či diskusií. Najlepšie je sústrediť sa na konkrétnu aktivitu, ktorú práve vykonávate.
  • Neponáhľajte sa a nikdy nenechajte pacienta bez dozoru.
  • Skontrolujte, či na pacientovom tele nie sú nejaké vyrážky či podráždenia kože.
  • Ak je to možné, použite niekoľko uterákov, aby ste pacientovi zabezpečili teplo a pocit súkromia.
  • Buďte flexibilný/á. Ak pacient odmieta stúpiť do vane, skúste to so špongiou, uterákmi aby mu nebola zima, a mydlom, ktoré netreba zmývať vodou.

Obliekanie sa

Ľudia s Alzheimerom by sa mali obliekať sami až do bodu, kedy už toho nebudú schopní. Aby ste podporili ich samostatnosť a predišli ich depresii z obliekania, mali by ste:

  • Pripravte oblečenie v poradí, v ktorom bude používané.
  • Skúste sa čo najviac vyhnúť tomu, aby pacient vyberal čo si oblečie. Len ak na tom vyslovene trvá.
  • Nikdy toho človeka nesúrte.
  • Kúpte mu/jej pohodlné veci, ktoré sa ľahko obliekajú.
  • Uistite sa, že oblečenie človeku dobre sedí, aby nedošli k nejakým nehodám.

Šoférovanie

soferovanie a demenciaI ľudia v ranných štádiách Alzheimera vedia šoférovať bezpečne a bez problémov. Aj tak sa ale uistite, že jazdia po známych trasách a za dobrého počasia. Ak si všimnete na človeku pri šoférovaní chyby, ktoré sa opakujú, nedovoľte mu ďalej šoférovať. Taktiež sa spýtajte sami seba či pacient ešte má rýchle reflexy, či sa vie za volantom rýchlo rozhodovať a či nemá narušený zrak. Ak váhate nad ktoroukoľvek možnosťou, taktiež zabráňte pacientovi v šoférovaní. Toto rozhodnutie môže byť pre pacienta ťažko prijateľné, preto sa o tom spolu pokojne porozprávajte, skúste pacienta pochopiť, ale trvajte na svojom rozhodnutí.

Jedenie

Tento denný úkon môže byť problematický, pretože pacienti s Alzheimerom sa môžu prejedať či jesť primálo, alebo sa budú snažiť zjesť veci, ktoré nie sú na jedenie. Nižšie nájdete niekoľko tipov, ako sa úspešne vysporiadať s neprispôsobivým či tvrdohlavým pacientom:

  • Vylúčte všetko, čo by mohlo pacienta pri jedení vyrušovať.
  • Postarajte sa aby mal nutrične vyváženú stravu 4-5x do dňa.
  • Servírujte naraz len jedno jedlo, aby si pacient nemusel vyberať.
  • Vyhnite sa podávaniu veľmi horúcich nápojov.
  • Používajte misky namiesto tanierov.
  • Pokrájajte jedlo na malé kúsky.
  • Ak pacient zabudne niektoré úkony, demonštrujte ich.
  • Majte pripravené malé zdravé občerstvenie, aby pacient nejedol sám a potajomky.
  • Ak sa pacient dobýja ku jedlu, porozmýšľajte nad zamknutím chladničky a skriniek, alebo nad presunutím potravín.

Spánok

S postupujúcim Alzheimerom sa často mení okrem iného i spánkový režim pacienta. Veľa ráz v noci nemôže spať čo vedie ku potulovaniu sa. Taktiež si môžu zameniť deň a noc a následne prespať väčšinu dňa. Nasledujúce rady pomôžu minimalizovať spánkové problémy:

  • Zaveďte presný čas kedy pacient bude chodiť spať a kedy bude vstávať.
  • Vstávaniu pomôže, ak ráno do pacientovej izby vpustíte slnečné lúče.
  • Ak pacient v noci nespí, snažte sa vyhnúť zdriemnutiam počas dňa.
  • Snažte sa udržať pacienta aktívneho aby vydal veľa energie, nie však tesne pred spaním.
  • Porozprávajte sa s lekárom, či pacient s Alzheimerom neužíva nejaké lieky, ktoré by mohli spôsobovať nespavosť.
  • Vyhnite sa stimulantom ako napríklad káva.
  • Uistite sa, že pacient pred spaním ide na záchod.

Denné aktivity

Je dôležité, aby človek s Alzheimerom zostal aktívny. Ak Človeku túto chorobu diagnostikujú a prestane vykonávať niektoré svoje pohybové aktivity možno zo zahanbenia, veci sa ešte zhoršia. Samozrejme, je dôležité poznať svoje limitácie, ale zároveň treba dbať na predĺženie a zlepšenie kvality života mentálnou, sociálnou i fyzickou stimuláciou. Napríklad socializácia môže predísť depresiám. Taktiež, ak je to možné, pacient by si mal zachovať koníčky, ktoré je ešte schopný vykonávať. Veľkým pomocníkom vedia byť podporné skupiny, pretože pomôžu pacientovi vyrovnať sa s chorobou po duševnej stránke a poskytnú potrebné informácie pre zvládnutie života s Alzheimerom.

Každý človek je iný, ale pacient či rodina pacienta by mala vziať do úvahy nasledujúce aktivity, ktoré môžu pacientovi pomôcť:

  • Interakcia s ostatnými okolo seba. To zahŕňa rodinu, priateľov, návštevy ale aj domáce zvieratká.
  • Kreatívne aktivity, obľúbené hobby, krížovky, puzzle či rôzne hlavolamy pomôžu stimulovať mozog. Uistite sa, že aktivity nie sú príliš zložité aby ste predišli frustrácii. Taktiež sa snažte ustanoviť každodennú rutinu pre tieto aktivity.
  • Hudba taktiež pomáha stimulovať mozog.
  • Prezerajte si s pacientom rodinné fotografie. Stimulujú mozog, prinášajú spomienky a príjemný pocit, že aspoň isté veci sa nemenia.
  • Nechajte pacienta vykonávať jednoduché domáce práce.
  • Vezmite pacienta do prírody, na prechádzku či do zoo.
  • Ustanovte pravidelnú, nie náročnú cvičebnú rutinu.
  • Popremýšľajte nad dennými centrami pre dospelých, kde by sa mohol pacient socializovať.

Vyprázdňovanie

Ľudia s Alzheimerom majú občas problém dostať sa na záchod včas. Lekár môže zistiť, či má inkontinencia nejaké fyzické príčiny, ale aj keby tam nebol žiadny takýto problém, rôzne nehody sa môžu prihodiť aj kvôli problémom s pamäťou. Pacient nemusí byť schopný vyjadriť svoje potreby, môže mať problém spomenúť si kde je záchod alebo ako sa robia niektoré činnosti spojené s vyprázdňovaním. Nasledujúce tipy by ale mohli pomôcť:

  • Naplánujte presný rozvrh na vyprázdňovanie. Začnite s dvojhodinovým intervalom.
  • Inštalujte nočné svetlá aby sa pacient ľahšie v noci dostal na záchod.
  • Všímajte si neverbálne signály, že človek potrebuje ísť na záchod.
  • Dostatočne označte záchodové dvere.
  • Zvážte umiestenie nočníka do spálne.
  • Keď sa prihodí nehoda, reagujte pokojne. Pacient môže byť veľmi zahanbený či sa môže báť.
  • V neskorších štádiách choroby budú zrejme potrebné plienky pre dospelých.

 

Video o živote s alzheimerovou chorobou:


  • Súvisiace články:

    • Neskorá fáza Alzheimerovej choroby

      Nehovoríme o tých fázach Alzheimera často, pravdepodobne preto, že postup sa v nich už spomaľuje v porovnaní so skoršími fázami, kedy je náročné správanie väčším problémom. No aj tak, je dôležité, aby ste vedeli čo očakávať počas neskorých fáz Alzheimera a ako poskytnúť optimálnu starostlivosť, keď Alzheimer dosiahne finálnu fázu. Symptómy neskorej fázy Aj […]

    • Čo očakávať v stredných fázach Alzheimerovej choroby

      Stredné štádiá Alzheimerovej choroby sa nazývajú aj stredná demencia. Každá fáza Alzheimera má svoje výzvy a rovnako je na tom aj stredná fáza. Každý môže štádiami prechádzať rôzne, ale niektoré symptómy sú rovnaké pre všetkých. Tu sú niektoré zmeny, ktoré môžete vidieť na blízkej osobe, ktorá prechádza strednými fázami Alzheimera. Zmeny […]

    • Ranná fáza alzheimerovej choroby

      Obdobie raných fáz Alzheimerovej choroby je často obdobie, kedy si začnete uvedomovať, že máte problémy s pamäťou. Možno ste malé výpadky pamäte pripisovali vášmu veku, alebo ste predpokladali, že sa niet čoho obávať. Alebo vám člen rodiny odporučil nechať sa vyšetriť u lekára a dozvedeli ste sa, že máte podozrenie na Alzheimera. Emócie […]